Liturgický program 12.12.2022 – 18.12.2022

Pondelok 12. XII. 17:00+ Alexander Nádudvari – 40 – dňová                                        s. 162
Utorok 13. XII. 17:00Svätý mučeníci Eustratios, Auxencius, Eugen, Mardarios a Orest *  Mikuláš – duchovné a duševné uzdravenie rod. Šperková     s. 320
Streda 14. XII. 17:0016:45 – Moleben pred narodením Pána ZBP *  Michaela s rodinou rod. Škultétyová                              s. 156
Štvrtok 15. XII. 8:00ZBP *  Ingrid Tkáčiková                                                             s. 157
Piatok 16. XII. 17:00+ Vladimír, Mikuláš, Valter rod. Černáková                             s. 159
Sobota 17. XII. 
Nedeľa 18. XII. 9:00nedeľa svätých otcov * Za farské spoločenstvo                              3. Hl. s. 145, Praotcom s 321
Oznamy– Spovedanie pred Vianocami bude na budúcu nedeľu 18.12. V chráme na Mazorníkove od 13:00 do 14:30 hod. a Brezno  – mesto od 15:00 do 17:00. Využite prosím tento čas na prijatie sviatosti zmierenia, aby sme sa aj takýmto spôsobom duchovne pripravili na slávenie sviatkov Božieho narodenia. Spovedať sa bude vo farskom chráme ako aj v Piaristickom kostolíku.  

Zloba nikdy neodoženie zlobu. A keď ti niekto robí zlo, urob mu dobre, aby tvoj dobrý skutok porazil jeho zlobu.“


sv. Pimen Veľký, + 440

Čítame cirkevných Otcov: Ignác Antiochijský

Jednota cirkvi okolo biskupa

Je vašou povinnosťou, aby ste vo všetkom vzdávali slávu Ježišovi Kristovi, ktorý vás oslávil: takto – zjednotení v jedinej poslušnosti, podriadení biskupovi a kolégiu presbyterov – dosiahnete dokonalú svätosť. Nedávam vám príkazy ako nejaká dôležitá osobnosť. Som spútaný reťazami pre jeho meno, ale ešte nie som dokonalý v Ježišovi Kristovi. Práve teraz začínam byť jeho učeníkom a prihováram sa k vám ako spoluučeníkom. Naozaj som potreboval, aby ste ma pripravili na zápas, vašou vierou, vašimi povzbudeniami, vašou trpezlivosťou a miernosťou. Ale keďže láska mi nedovoľuje, aby som mlčal s vami, predišiel som vás tým, že som vás povzbudil, aby ste kráčali spolu podľa Božej vôle. Ježiš Kristus, ktorým je naším nerozlučným životom, pôsobí podľa vôle Otca a biskupi, ustanovení na všetkých miestach až po končiny zeme, konajú podľa vôle Ježiša Krista. Preto sa usilujte pôsobiť v dokonalom súlade s vôľou vášho biskupa, ako to už robíte. Vskutku vaše úctyhodné kolégium presbyterov, ktoré je hodné Boha, je tak harmonicky zjednotené s biskupom, ako sú struny s citarou. Takýmto spôsobom, v zhode vašich citov a v dokonalej harmónii vašej bratskej lásky, sa vznesie koncert chvály Ježišovi Kristovi. Nech sa každý z vás učí tvoriť zbor. V harmónii svornosti a v súzvuku s Božím tónom skrze Ježiša Krista chváľte jedným hlasom Otca a on vás vypočuje a na základe vašich dobrých skutkov uzná za údy svojho Syna. Zostaňte v bezúhonnej jednote, aby ste vždy mali podiel na Bohu. Ak som v krátkom čase nadviazal s vaším biskupom takú dôvernú známosť, ktorá nie je ľudská, ale duchovná, o to viac musím hodnotiť ako šťastných vás, ktorí ste s ním tak úzko spojení, ako je Cirkev s Ježišom Kristom a Ježiš Kristus s Otcom v harmónii úplnej jednoty! Nech sa nikto neklame: kto nie je vo svätyni, zostáva bez Božieho chleba. A ak spoločná modlitba dvoch ľudí má takú veľkú účinnosť, o čo väčšiu účinnosť bude mať modlitba biskupa a celej Cirkvi? Efezanom 2, 2 – 5,2

U Ignáca sa prvý raz jasne objavuje taká štruktúra miestnej cirkvi, ktorá sa neskôr stane tradičnou, so službou biskupa, ktorý je učiteľom, vodcom a centrom jednoty kresťanského spoločenstva, a so službami presbyterov a diakonov. Biskup si je vedomý toho, že je Kristovým učeníkom a ku kresťanom sa prihovára ako k spoluučeníkom; všetci sa navzájom povzbudzujú a budujú vo viere a láske a nachádzajú jednotu v Ježišovi Kristovi, ktorý je jediným základom Cirkvi; znakom tejto jednoty je pre veriacich svornosť a súlad s biskupom.

Založení na neochvejnej viere

Ignác, nazývaný aj Bohonositeľ, sa obracia na cirkev Boha a jeho milovaného Syna Ježiša Krista. Tejto cirkvi, ktorá sa nachádza v Smyrne v Ázii, želá, aby požívala každé dobro v čistote ducha a v Božom slove: táto cirkev z Božieho milosrdenstva dostala každú milosť, je plná viery a lásky a nechýba jej nijaký dar. Je hodná Boha a plodná vo svätosti.

Ďakujem Ježišovi Kristovi, Bohu, ktorý vás urobil takými múdrymi. Videl som totiž, že ste založení na neochvejnej viere, akoby ste boli telom i duchom pribití na kríž Pána Ježiša Krista, a že ste plní lásky v Kristovej krvi. Pevne veríte v nášho Pána Ježiša, veríte, že skutočne „podľa tela pochádza z Dávidovho rodu“ (Rim 1, 3) a je Božím synom podľa Božej vôle a moci; že sa skutočne narodil z panny; že bol pokrstený Jánom, aby sa naplnila všetka spravodlivosť; že bol skutočne pribitý na kríž za nás v tele za vlády Poncia Piláta a tetrarchu Herodesa. My totiž sme ovocím jeho kríža a blaženého utrpenia. A okrem toho pevne veríte, že svojím zmŕtvychvstaním pozdvihol svoj prápor na celé veky, aby zhromaždil svojich svätých a svojich veriacich, Židov aj pohanov, do jedného tela svojej Cirkvi.

Svoje utrpenie znášal za nás, aby sme boli spasení, a trpel skutočne a skutočne vstal z mŕtvych.

Viem a pevne verím, že aj po vzkriesení je vo svojom tele. A keď sa ukázal Petrovi a jeho spoločníkom, povedal im: Dotknite sa ma, ohmatajte ma a presvedčte sa, že nie som duch bez tela. A hneď sa ho dotkli a uverili v skutočnosť jeho tela a jeho ducha. Preto opovrhli smrťou a zvíťazili nad ňou. Po svojom zmŕtvychvstaní Kristus jedol a pil s nimi ako človek z mäsa a kostí, hoci duchovne bol spojený s Otcom. Pripomínam vám tieto veci, milovaní, hoci dobre viem, že sa chválite tou istou vierou ako ja.

Všetkým oznamujem, že rád zomriem za Boha

Píšem všetkým cirkvám a všetkým oznamujem, že rád zomriem za Boha, ak mi to vy neprekazíte. Úpenlivo vás prosím, nepreukážte mi nevhodnú zhovievavosť. Nechajte, aby som bol pokrmom šeliem, prostredníctvom ktorých je mi dané dosiahnuť Boha. Som Božia pšenica a budem pomletý zubami šeliem, aby som sa stal Kristovým čistým chlebom. Naliehavo proste Krista za mňa, aby som sa prostredníctvom týchto šeliem stal obetou pre Pána.

Nič mi neosožia pôžitky tohto sveta, ani kráľovstvá tejto zeme. Je pre mňa lepšie zomrieť za Ježiša Krista ako rozšíriť svoje panovanie až do končín zeme. Hľadám toho, ktorý za nás zomrel, chcem toho, ktorý za nás vstal z mŕtvych. Blízko je okamih môjho narodenia.

Bratia, majte so mnou súcit. Nebráňte mi žiť, nechcite, aby som zomrel. Nenechajte napospas svetu a zvodom hmoty toho, ktorý chce byť Boží. Nechajte, aby som dosiahol čisté svetlo. Keď tam dorazím, budem naozaj človekom. Nechajte, aby som napodobnil strasti svojho Boha. Ak ho niekto má v sebe, nech pochopí to, čo ja chcem, a má som mnou súcit, mysliac na úzkosť, ktorá ma zviera.

Knieža tohto sveta ma chce vziať preč a udusiť moju túžbu po Bohu. Nech mu nikto z vás nepodá ruku. Radšej buďte na mojej strane, teda na Božej strane. Nepatrite k tým, ktorí vyznávajú Ježiša Krista, a ešte milujú svet. Nech vo vás nenájdu miesto menej dobré pocity. Aj keby som vás naliehavo prosil, keď budem medzi vami, nevypočujte ma: radšej verte tomu, čo vám teraz píšem v plnom vlastníctve svojho života. Píšem vám, že túžim zomrieť.

Každá moja pozemská túžba je ukrižovaná a vo mne už nie je nijaká túžba po hmotných skutočnostiach, ale živá voda buble v mojom vnútri a hovorí mi: „Príď k Otcovi.“ Už nemám pôžitok z jedla podliehajúceho skaze, ani z rozkoší tohto života. Chcem Boží chlieb, ktorým je telo Ježiša Krista z Dávidovho rodu; na pitie chcem jeho krv, ktorá je nezničiteľnou láskou. Už nechcem žiť život tu dole.

A moje želanie sa uskutoční, ak to vy budete chcieť. Chcite to, prosím vás, aby aj vy ste našli zhovievavosť. O tom vás prosím niekoľko slovami: verte mi. Ježiš Kristus vám dá pochopiť, že som úprimný: on je pravými ústami, skrze ktoré naozaj hovoril Otec. Proste za mňa, aby som ho dokázal dosiahnuť. Nepíšem vám podľa tela, ale podľa Božieho zmýšľania. Ak podstúpim mučeníctvo, bude to znamenať, že ste mi chceli dobre. Ak ma prepustia na slobodu, bude to znamenie, že ste ma nenávideli.(Rimanom 4, 1 – 2; 6, 7 – 8, 3)

V Smyrne, počas prvej zastávky eskortácie do Ríma na mučenícku smrť, antiochijský biskup Ignác († cca 111) napísal štyri zo svojich siedmich listov. Jeden z nich je adresovaný Rimanom. Obáva sa, že rímski kresťania, poháňaní láskou, sa pokúsia vybaviť zrušenie jeho odsúdenia a podarí sa im to, a tak ho pripravia o definitívne stretnutie s Bohom. V celom liste vystupuje živý, úprimný a originálny obraz veľkého kresťana v predvečer mučeníckej smrti.  

Zdroj: https://www.jankrupa.sk/category/citanie-cirkevni-otcovia/

Pridaj komentár